16.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 46/40


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 6. februára 2006,

o implementácii prieskumných programov zameraných na vtáčiu chrípku u hydiny a voľne žijúcich vtákov, ktoré sa majú uskutočniť v členských štátoch v roku 2006

[oznámené pod číslom K(2006) 251]

(2006/101/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (1), a najmä na jeho článok 20,

keďže:

(1)

Rozhodnutím 90/424/EHS sa stanovuje finančný príspevok Spoločenstva na prijatie vedeckých a technických opatrení potrebných na vývoj veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva, ako aj na vzdelávanie a školenia v oblasti veterinárnej medicíny.

(2)

Vedecký výbor pre zdravie a ochranu zvierat vo svojej správe z 27. júna 2000 a stanovisku EÚBP z 20. septembra 2005 k druhom voľne žijúceho vtáctva odporučil, aby sa vykonali prieskumy zamerané na vtáčiu chrípku u kŕdľov hydiny a voľne žijúcich vtákov, najmä s cieľom zistiť výskyt infekcií s vírusom vtáčej chrípky subtypov H5 a H7.

(3)

Smernicou Rady 92/40/EHS z 19. mája 1992, ktorou sa zavádzajú opatrenia Spoločenstva pre tlmenie klasického moru hydiny (2), sa stanovujú kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade prepuknutia tohto ochorenia u hydiny. Nestanovujú sa ňou však pravidelné prieskumy zamerané na túto chorobu u hydiny a voľne žijúcich vtákov.

(4)

Preto sa rozhodnutiami Komisie 2002/649/ES (3), 2004/111/ES (4) a rozhodnutím 2005/464/ES (5) stanovilo, aby členské štáty predkladali Komisii prieskumné programy zamerané na vtáčiu chrípku.

(5)

Rozhodnutiami Komisie 2002/673/ES (6) a 2004/630/ES (7) a rozhodnutím 2005/732/ES (8) sa schválili programy zamerané na prieskum vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov, predložené členskými štátmi na obdobie vymedzené v týchto programoch.

(6)

Počas týchto prieskumov sa v niekoľkých členských štátoch zistila prítomnosť rôznych subtypov vírusov H5 a H7 nízko patogénnej vtáčej chrípky. Hoci súčasný výskyt vírusov vtáčej chrípky sa môže pokladať za pomerne nízky, je dôležité pokračovať v zdokonaľovaní prieskumu s cieľom lepšie pochopiť epidemiológiu nízko patogénnych vírusov vtáčej chrípky a predísť nepozorovanému pohybu týchto vírusov u hydiny. Výsledky prieskumov uskutočnené v členských štátoch sa ukázali ako veľmi užitočné pre monitorovanie prítomnosti vírusových subtypov vtáčej chrípky, ktoré by mohli predstavovať značné riziko, ak by zmutovali do virulentnejšej formy. Ďalej je vhodné posilniť sledovanie vtáčej chrípky, a to zohľadnením súčasného stavu choroby v Európe. Celkovou výškou príspevku Spoločenstva členským štátom na účely týchto opatrení by sa mal zabezpečiť zvýšený dozor.

(7)

Preto by členské štáty mali Komisii predložiť na schválenie svoje programy zamerané na prieskum vtáčej chrípky, čím by sa mohla zaručiť finančná pomoc Spoločenstva.

(8)

V prípade sledovania voľne žijúcich vtákov by sa mali zohľadniť výsledky prebiehajúcej vedeckej práce, ktorá sa realizuje v EÚBP a GR pre životné prostredie, len čo tieto výsledky budú k dispozícii. Tieto výsledky sa takisto použijú na preskúmanie tohto rozhodnutia.

(9)

Všetky prirodzene vyskytujúce sa druhy voľne žijúcich vtákov v Spoločenstve sú kryté ochranným režimom podľa smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (9), a preto by sa mali v plnej miere zohľadniť požiadavky tejto smernice pri každom sledovaní vtáčej chrípky.

(10)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty predložia do 7. februára 2006 Komisii na schválenie programy zamerané na implementáciu prieskumu vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov v súlade s prílohou.

Článok 2

Finančná podpora Spoločenstva určená na tieto opatrenia, ktorá je stanovená v článku 1, predstavuje 50 % nákladov vzniknutých v členských štátoch, pričom celková suma pre všetky členské štáty spolu neprekročí výšku 2 000 000 EUR.

Článok 3

Maximálna výška nákladov, ktoré sú určené na testy a majú sa hradiť, neprekročí tieto sumy:

a)

test ELISA

:

1 EUR na test;

b)

test na imunitu pomocou agarového gélu

:

1,2 EUR na test;

c)

test HI na H5/H7

:

12 EUR na test;

d)

test na izoláciu vírusu

:

30 EUR na test;

e)

test PCR

:

15 EUR na test.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 6. februára 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie


(1)   Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31).

(2)   Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(3)   Ú. v. ES L 213, 9.8.2002, s. 38.

(4)   Ú. v. EÚ L 32, 5.2.2004, s. 20. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/615/ES (Ú. v. EÚ L 278, 27.8.2004, s. 59).

(5)   Ú. v. EÚ L 164, 24.6.2005, s. 52. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2005/726/ES (Ú. v. EÚ L 273, 19.10.2005, s. 21).

(6)   Ú. v. ES L 228, 24.8.2002, s. 27. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2003/21/ES (Ú. v. ES L 8, 14.1.2003, s. 37).

(7)   Ú. v. EÚ L 287, 8.9.2004, s. 7. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/679/ES (Ú. v. EÚ L 310, 7.10.2004, s. 75).

(8)   Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2005, s. 95.

(9)   Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36).


PRÍLOHA

Programy zamerané na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov, ktoré sa majú uskutočniť v členských štátoch v mesiacoch február – december 2006

A.   Ciele, všeobecné podmienky a kritériá prieskumov

A.1.   CIELE

1.

Zistiť incidenciu infekcií vtáčej chrípky vírusmi subtypov H5 a H7 u rôznych druhov hydiny opakovaním predchádzajúcich skríningov upraveným a cielenejším spôsobom.

2.

Pokračovať v sledovaní vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov na účely systému včasného varovania, pokiaľ ide o kmene vtáčej chrípky, ktoré môžu voľne žijúce vtáky zaviesť medzi kŕdle hydiny.

3.

Prispieť k znalostiam o rizikách vtáčej chrípky pre zdravie voľne žijúcich zvierat.

4.

Podporiť prepojenie medzi humánnou a veterinárnou sieťou a ich integráciu do procesu stáleho sledovania tejto choroby.

A.2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY A KRITÉRIÁ

1.

Odber vzoriek prebieha do 31. decembra 2006.

Odber vzoriek pokryje podľa potreby obdobie primerané výrobnému obdobiu pre každú kategóriu hydiny.

2.

Dátum na predloženie konečných výsledkov prieskumu je 31. marec 2007.

3.

Testovanie vzoriek sa koná v národných laboratóriách členských štátov zameraných na vtáčiu chrípku (NL) alebo v iných laboratóriách schválených príslušnými orgánmi, ktoré pracujú pod vedením NL.

4.

Všetky výsledky (sérologické a virologické) sa pošlú na porovnanie do referenčného laboratória Spoločenstva (RLS) pre vtáčiu chrípku. Je potrebné zabezpečiť dobrý tok informácií. CRL poskytujú technickú podporu a vedú rozšírený inventár diagnostických reagencií. CRL poskytuje NL antigény na použitie pri prieskume, čím sa zabezpečuje jednotnosť.

5.

Všetky izoláty vírusu vtáčej chrípky sa predkladajú CRL v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Vírusy subtypov H5/H7 sa predkladajú čo najskôr a podliehajú štandardným testom charakterizácie (sledovanie sekvencie nukleotidov/IVPI) v súlade so smernicou 92/40/EHS. Okrem toho CRL žiada, aby sa pozitívne séra H5 alebo H7 od „anseriformes“ pozbierali „naslepo“, čím by sa vytvoril archív, ktorý by umožnil ďalší vývin testovania.

B.   Prieskum vtáčej chrípky u hydiny

1.

Všetky pozitívne nálezy sa na hospodárstve retrospektívne prešetria a výsledky tohto prešetrenia sa nahlásia Komisii a CRL.

2.

Špecifické protokoly, ktoré majú sprevádzať zásielku materiálu určeného CRL, a referenčné tabuľky určené na zápis zozbieraných údajov týkajúcich sa prieskumu poskytuje CRL. V týchto tabuľkách sa označia laboratórne metódy použité pri testovaní. Uvedené tabuľky sa používajú na zaznamenanie výsledkov v každom dokumente.

3.

Krvné vzorky sa na sérologické vyšetrenie odoberajú u všetkých druhov hydiny vrátane tých, ktoré sa chovajú v systéme voľného výbehu v počte od minimálne 5 do 10 kusov (s výnimkou kačíc, husí a prepelíc) na jednom hospodárstve a z rôznych priestorov, ak je na ňom viac ako jeden priestor.

4.

Odber vzoriek sa koná po celom území členských štátov tak, aby vzorky mohli predstavovať reprezentatívne vzorky za celý členský štát, pričom sa zohľadňuje:

a)

počet hospodárstiev, z ktorých sa vzorky odoberajú (s výnimkou kačíc, husí a moriek); skutočnosť, že počet sa určuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia aspoň jedného infikovaného hospodárstva v prípade, že výskyt infikovaných hospodárstiev je aspoň 5 % s intervalom spoľahlivosti 95 % (pozri tabuľku 1), a

b)

počet jedincov, u ktorých sa zozbierali vzorky na každom hospodárstve sa určuje tak, aby sa zabezpečila 95 % pravdepodobnosť označenia aspoň jedného pozitívneho jedinca v prípade, že výskyt sérologicky pozitívnych jedincov je ≥ 30 %.

5.

Na základe hodnotenia rizika a špecifického stavu v príslušných členských štátoch sa pri pláne odberu vzoriek zohľadňujú aj tieto skutočnosti:

a)

Typy produkcie a ich špecifické riziká sa zameriavajú na produkciu v priestoroch voľného výbehu, na vonkajší chov a na kŕdle chované na poľnohospodárskych dvoroch, pričom sa berú do úvahy iné faktory ako vek, využitie povrchových vôd, relatívne dlhšia životnosť, prítomnosť viac ako jedného druhu na hospodárstve alebo iné relevantné faktory.

b)

Počet hospodárstiev s morkami, kačicami a husami, na ktorých sa majú odobrať vzorky, sa určuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia aspoň jedného infikovaného hospodárstva, ak výskyt infikovaných hospodárstiev je minimálne 5 % s intervalom spoľahlivosti 99 % (pozri tabuľku 2).

c)

V prípade, že v členskom štáte sa nachádza značný počet hospodárstiev, ktoré produkujú chovnú zver, vtáky skupiny bežcov a prepelice, tieto hospodárstva sa zahŕňajú do programu. Pokiaľ ide o prepelice, vzorky sa odoberajú len dospelým kusom alebo nosniciam.

d)

Časové obdobie určené na odber sa zhoduje so sezónnou produkciou. V prípade potreby sa však odber vzoriek prispôsobuje iným označeným obdobiam na miestnej úrovni, počas ktorých prítomnosť iných hostiteľských druhov hydiny môže predstavovať väčšie riziko zavlečenia infekcie.

e)

Členské štáty, ktoré musia vykonať odber vzoriek na pseudomor hydiny, aby si zachovali svoj štatút krajiny, v ktorej neprebieha očkovanie proti pseudomoru hydiny v súlade s rozhodnutím Komisie 94/327/ES (1), môžu tieto vzorky odobraté chovným kŕdľom použiť na sledovanie protilátok H5/H7.

Tabuľka 1

Počet hospodárstiev, na ktorých sa majú odobrať vzorky u každej kategórie hydiny (okrem hospodárstiev s chovom moriek, kačíc a husí)

Počet hospodárstiev podľa kategórie hydiny podľa členských štátov

Počet hospodárstiev, na ktorých sa majú odobrať vzorky

do 34

všetky

35 – 50

35

51 – 80

42

81 – 250

53

> 250

60


Tabuľka 2

Počet hospodárstiev s chovom moriek, kačíc a husí, na ktorých sa majú odobrať vzorky

Počet hospodárstiev podľa členských štátov

Počet hospodárstiev, na ktorých sa majú odobrať vzorky

do 46

všetky

47 – 60

47

61 – 100

59

101 – 350

80

> 350

90

C.   Špecifické požiadavky na zistenie infekcií vtáčej chrípky so subtypmi H5/H7 u kačíc, husí a prepelíc

1.

Krvné vzorky na sérologické testovanie sa odoberajú prednostne jedincom, ktoré sa chovajú vonku na poliach.

2.

V každom vybranom hospodárstve sa odoberie 40–50 vzoriek na sérologické testovanie.

D.   Prieskum vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov

D.1.   PLÁN PRIESKUMU A IMPLEMENTÁCIA

1.

Bude potrebná spolupráca s inštitúciami na ochranu/pozorovanie vtákov a krúžkovacími stanicami. Odber vzoriek v prípade vhodnosti uskutočnia zamestnanci týchto skupín/staníc alebo poľovníci.

2.

Aktívne sledovanie živých alebo ulovených operencov je zamerané na:

a)

populáciu druhov voľne žijúcich vtákov, ktoré predstavujú vyššie riziko identifikácie na základe:

i)

pôvodu a migračných letových trás;

ii)

počtu voľne žijúcich vtákov v Spoločenstve a

iii)

pravdepodobnosti kontaktu s domácou hydinou;

b)

identifikáciu rizikových miest na základe:

i)

miešania miest s veľkým počtom rôznych druhov sťahovavého vtáctva, a najmä vtáctva uvedeného v časti F;

ii)

bezprostrednej vzdialenosti od poľnohospodárskych podnikov s chovom hydiny a

iii)

polohy pozdĺž migračných letových trás.

Pri odbere sa musí zohľadniť sezónnosť migračných modelov, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, a druhy uvedené v prílohe F.

3.

Pasívne sledovanie nájdených mŕtvych voľne žijúcich vtákov sa v prvom rade zameriava na výskyt abnormálnej úmrtnosti alebo závažné prípady prepuknutia tejto choroby:

a)

u voľne žijúcich vtákov uvedených v časti F a iných voľne žijúcich vtákov, ktoré s nimi prišli do kontaktu, a

b)

na miestach uvedených v bode 2 písm. b) bode i).

Prípady úmrtnosti niektorých druhov na rovnakom mieste je ďalší faktor, ktorý bude treba zvážiť.

D.2.   POSTUPY PRI ODBERE VZORIEK

1.

Odoberie sa kloakálny ster na virologické vyšetrenie. Okrem operencov, ktoré na jeseň migrujú po prvý raz, môžu hosťujúce druhy s vysokou suspektibilitou a častejším kontaktom s hydinou (ako napr. divé kačice) poskytnúť najvyššiu šancu na úspech.

2.

Okrem kloakálnych sterov alebo čerstvého trusu sa na izoláciu vírusu a molekulárnu detekciu (PCR – polymerázová reťazová reakcia) odoberajú tkanivá (mozgu, srdca, pľúc, obličky a čriev) voľne žijúcich vtákov, ktoré boli nájdené mŕtve alebo zastrelené. Molekulárne techniky sa vykonávajú len v laboratóriách, ktoré sú schopné zaručiť kvalitu a v ktorých sa používajú metódy súvisiace s vtáčou chrípkou, ktoré uznáva CRL.

3.

Vzorky sa odoberajú u rozličných druhoch voľne žijúcich vtákov. Hlavnou cieľovou skupinou pri odbere vzoriek by mali byť Anseriformes (vtáky žijúce v blízkosti riek) a Charadriiformes (vtáky žijúce v blízkosti morí).

4.

Stery, ktoré obsahujú trus, alebo pozorne zozbieraný trus sa odoberajú voľne žijúcim vtákom, ktoré sa odchytia do pasce, ulovia alebo nájdu mŕtve.

5.

Povoľuje sa spájanie piatich vzoriek rovnakých druhov odobratých v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Pri spájaní vzoriek je potrebné zabezpečiť, aby sa v prípade pozitívneho nálezu jednotlivé vzorky opätovne otestovali.

6.

Ku skladovaniu a preprave vzoriek sa musí pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Ak nie je zaručená rýchla preprava do laboratória do 48 hodín (v dopravnom prostriedku pri teplote 4 °C), vzorky sa uskladnia a potom prevezú v suchom ľade pri teplote – 70 °C (teplota od 4 °C do – 70 °C sa odporúča len pri veľmi krátkom uskladnení, no táto možnosť sa odporúča len v krajnom prípade).

E.   Laboratórne testovanie

1.

Laboratórne testy sa vykonajú v súlade s diagnostickými postupmi na potvrdenie a diferenciálnu diagnostiku vtáčej chrípky, ako je uvedené v prílohe III k smernici 92/40/EHS [vrátane sérologických vyšetrení kačíc a husí prostredníctvom hemaglutinačne inhibíčneho testu (HI)].

2.

Ak však laboratórne testy, o ktorých sa uvažuje, nie sú ustanovené v smernici 92/40/EHS, ani opísané v príručke o suchozemských zvieratách OIE, členské štáty poskytnú CRL potrebné schvaľovacie údaje pri predložení svojho programu Komisii na schválenie.

3.

Všetky pozitívne sérologické nálezy sa potvrdia na vtáčiu chrípku v národných laboratóriách testom inhibície hemaglutinácie za použitia určených kmeňov dodaných z referenčného laboratória Spoločenstva na vtáčiu chrípku:

H5

a)

Úvodný test použitím Ostrich/Denmark/72420/96 (H5N2)

b)

Test na všetky pozitívne hodnoty Duck/Denmark/64650/03 (H5N7) na vylúčenie N2 krížovo reagujúcej protilátky

H7

a)

Úvodný test použitím Turkey/England/647/77 (H7N7)

b)

Test na všetky pozitívne hodnoty African Starling/983/79 (H7N1) na zníženie skríženej reaktivity protilátok.

4.

Všetky vzorky odobraté v rámci prieskumu vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov (kapitola D) sa testujú v najkratšom možnom čase prostredníctvom PCR na H5, no v priebehu 2 týždňov a v prípade pozitívneho nálezu je potrebné čo najskôr vykonať analýzu štiepenia s cieľom určiť, či ide o vysoko patogénny (HPAI) alebo nízko patogénny (LPAI) motív vtáčej chrípky.

5.

Sérologické sledovanie sa nevzťahuje na vtáčiu chrípku u voľne žijúcich vtákov.

6.

Členské štáty každé dva mesiace oznamujú Komisii pozitívne vzorky na H5 a H7, ktoré boli detekované počas prieskumu hydiny a voľne žijúcich vtákov. Táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť členských štátov oznamovať prípady HPAI Komisii, ktorá je stanovená v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva bez ohľadu na hostiteľa.

F.   Predbežný zoznam druhov voľne žijúcich vtákov, ktoré predstavujú vyššie riziko, pokiaľ ide o vtáčiu chrípku (*1)

Latinský názov

Označenie v slovenskom jazyku

1.

Anser albifrons

hus bieločelá

2.

Anser fabalis

hus siatinná

3.

Anas platyrhynchos

kačica divá

4.

Anas strepera

kačica chripľavá

5.

Anas acuta

kačica ostrochvostá

6.

Anas clypeata

kačica lyžičiarka

7.

Anas penelope

kačica hvízdavá

8.

Anas crecca

kačica chrapkavá

9.

Anas querquedula

kačica chrapľavá

10.

Aythya ferina

chocholačka sivá

11.

Aythya fuligula

chocholačka vrkočatá

12.

Vanellus vanellus

cíbik chocholatý

13.

Philomachus pugnax

bojovník bahenný

14.

Larus ridibundus

čajka smejivá

15.

Larus canus

čajka sivá


(1)   Ú. v. ES L 146, 11.6.1994, s. 17.

(*1)  Tento zoznam nie je konečný, ale je určený na identifikáciu sťahovavých druhov, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko zavedenia vtáčej chrípky do Spoločenstva. Na základe výsledkov vedeckých štúdií sa má zoznam stále aktualizovať, a to hneď po sprístupnení uvedených výsledkov.