|
15.3.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 68/49 |
RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY 2005/212/SVV
z 24. februára 2005
o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskej únie, a najmä na jej článok 29, článok 31 ods. 1 písm. c) a článok 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o Európskej únii,
so zreteľom na podnet Dánskeho kráľovstva (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,
keďže:
|
(1) |
Hlavným motívom pre cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť je finančný prospech. Na účely efektívnosti sa preto každý pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti musí zamerať na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Je to však ťažké dosiahnuť okrem iného aj v dôsledku rozdielov medzi právnou úpravou členských štátov v tejto oblasti. |
|
(2) |
V záveroch Európskej rady vo Viedni v decembri 1998 Európska rada vyzvala na posilnenie úsilia EÚ v boji proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti v súlade s akčným plánom o tom, ako čo najlepšie vykonávať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (2). |
|
(3) |
Podľa odseku 50 písm. b) viedenského akčného plánu sa do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy musia vnútroštátne ustanovenia upravujúce zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti podľa potreby zdokonaliť a aproximovať, berúc do úvahy práva tretích strán konajúcich v dobrej viere. |
|
(4) |
Odsek 51 záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999 zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí je podstatou organizovanej trestnej činnosti a malo by sa vykoreniť všade, kde sa vyskytne, a že Európska rada je určená na to, aby zabezpečila prijatie konkrétnych krokov na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. V odseku 55 Európska rada taktiež vyzýva na aproximáciu trestného práva a postupov pri praní špinavých peňazí (napr. vypátranie, zmrazenie a konfiškáciu finančných prostriedkov). |
|
(5) |
Podľa odporúčania 19 v akčnom pláne na rok 2000 nazvanom Prevencia a potláčanie organizovanej trestnej činnosti: stratégia Európskej únie pre začiatok nového tisícročia, ktorý schválila Rada 27. marca 2000 (3), by sa mala preskúmať možná potreba nástroja, ktorý, berúc do úvahy osvedčené postupy v členských štátoch a náležite rešpektujúc základné právne zásady, zavádza možnosť zmierniť podľa vhodnosti, na základe trestného, občianskeho alebo finančného práva, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zdroj majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou. |
|
(6) |
Podľa článku 12 o konfiškácii a zhabaní Dohovoru OSN z 12. decembra 2000 proti nadnárodnému organizovanému zločinu štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu zvážiť možnosť požiadať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod príjmov údajne z trestnej činnosti alebo majetku podliehajúceho zhabaniu, v takom rozsahu, v akom je táto požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho práva a s charakterom súdneho konania. |
|
(7) |
Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 8. novembra 1990 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti. Niektoré členské štáty predložili vyhlásenia k článku 2 dohovoru o konfiškácii, aby boli takto viazané konfiškovať príjmy len z určitých trestných činov. |
|
(8) |
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV (4) z 26. júna 2001 upravuje ustanovenia o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti. Podľa tohto rámcového rozhodnutia sú členské štáty taktiež povinné neuplatňovať ani nepodporovať výhrady k ustanoveniam dohovoru Rady Európy o zhabaní, pokiaľ za trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody alebo príkaz na zadržanie s hornou hranicou sadzby viac ako jeden rok. |
|
(9) |
Existujúce nástroje v tejto oblasti nedosiahli v dostatočnej miere účinnú cezhraničnú spoluprácu s ohľadom na zhabanie, keďže je stále niekoľko členských štátov, ktoré nemôžu konfiškovať príjmy zo všetkých trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka. |
|
(10) |
Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy upravujúce konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, okrem iného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku osoby odsúdenej za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou. Toto rozhodnutie je spojené s dánskym návrhom rámcového rozhodnutia o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o konfiškácii príjmov z trestnej činnosti a delenia majetku v rámci Európskej únie, ktorý sa predkladá v tom istom čase. |
|
(11) |
Toto rámcové rozhodnutie nebráni členskému štátu v uplatňovaní jeho základných zásad týkajúcich sa riadneho procesu, najmä prezumpcie neviny, vlastníckych práv, slobody združovania, slobody tlače a slobody prejavu v ostatných médiách, |
PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
|
— |
„príjmy“ znamenajú akýkoľvek ekonomický prospech z trestnej činnosti. Môže pozostávať z akéhokoľvek majetku, ktorý je vymedzený v nasledujúcej zarážke, |
|
— |
„majetok“ zahŕňa majetok akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na to, či je hmotný, alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne dokumenty alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke právo alebo podiel na takomto majetku, |
|
— |
„nástroje“ znamenajú akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo určený akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov, |
|
— |
„konfiškácia“ znamená trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva, |
|
— |
„právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má toto postavenie podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejnoprávnych orgánov vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií. |
Článok 2
Konfiškácia
1. Každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
2. Pokiaľ ide o daňové trestné činy, členské štáty môžu použiť iné postupy než trestné konanie, aby odňali páchateľovi príjmy z trestného činu.
Článok 3
Rozšírené právomoci na konfiškáciu
1. Každý členský štát prijme minimálne potrebné opatrenia, ktoré umožnia na základe okolností uvedených v odseku 2 konfiškovať, celkom alebo sčasti, majetok patriaci osobe odsúdenej za trestný čin:
|
a) |
spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle jednotnej akcie 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom (5), ak sa na trestný čin vzťahuje:
|
|
b) |
na ktorú sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (11), za predpokladu, že trestný čin podľa vyššie uvedených rámcových rozhodnutí:
a trestný čin, ktorý môže viesť k dosiahnutiu finančného prospechu. |
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa podľa tohto článku mohlo konfiškovať aspoň:
|
a) |
vtedy, ak je vnútroštátny súd na základe osobitných skutočností úplne presvedčený, že príslušný majetok pochádza z trestných činností odsúdenej osoby počas obdobia pred odsúdením za trestný čin uvedený v odseku 1, ktorý súd považuje za primeraný za okolností v danom prípade; alebo |
|
b) |
vtedy, ak je vnútroštátny súd na základe osobitných skutočností úplne presvedčený, že príslušný majetok pochádza z podobných trestných činností odsúdenej osoby počas obdobia pred odsúdením za trestný čin uvedený v odseku 1 tohto článku, ktorý súd považuje za primeraný za okolností v danom prípade; alebo |
|
c) |
vtedy, ak sa stanoví, že hodnota majetku je neúmerná zákonne získanému príjmu odsúdenej osoby a vnútroštátny súd je na základe osobitných skutočností úplne presvedčený, že príslušný majetok pochádza z trestnej činnosti tejto odsúdenej osoby. |
3. Každý členský štát môže zvážiť aj prijatie potrebných opatrení, ktoré by mu umožnili konfiškovať v súlade s podmienkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 celkom alebo sčasti majetok získaný najbližšími príbuznými dotknutej osoby a majetok prevedený na právnickú osobu, voči ktorej má dotknutá osoba – konajúca sama alebo v spojení so svojimi najbližšími príbuznými – kontrolný vplyv. To isté platí, ak dotknutá osoba dostáva významnú časť príjmu právnickej osoby.
4. Členské štáty môžu použiť iné postupy než trestné konanie, aby odňali páchateľovi príslušný majetok.
Článok 4
Opravné prostriedky
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby zainteresované strany, ktorých sa dotýkajú opatrenia podľa článkov 2 a 3, mali účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv.
Článok 5
Kontrola bezpečnosti
Toto rámcové rozhodnutie neovplyvňuje povinnosť rešpektovať základné práva a základné zásady, najmä vrátane prezumpcie neviny, ustanovené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.
Článok 6
Vykonanie
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím do 15. marca 2007.
2. Členské štáty doručia generálnemu sekretariátu Rady a Komisii do 15. marca 2007 text ustanovení, ktoré transponujú do ich vnútroštátneho práva povinnosti, ktoré im ukladá toto rámcové rozhodnutie. V súlade so správou zostavenou na základe týchto informácií a písomnou správou Komisie Rada posúdi do 15. júna 2007 rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím.
Článok 7
Nadobudnutie účinnosti
Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 24. februára 2005
Za Radu
predseda
N. SCHMIT
(1) Ú. v. ES C 184, 2.8.2002, s. 3.
(2) Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.
(3) Ú. v. ES C 124, 3.5.2000, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 182, 5.7.2001, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2004, s. 44.