(1)

Hlavným motívom pre cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť je finančný prospech. Na účely efektívnosti sa preto každý pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti musí zamerať na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Je to však ťažké dosiahnuť okrem iného aj v dôsledku rozdielov medzi právnou úpravou členských štátov v tejto oblasti.

(2)

V záveroch Európskej rady vo Viedni v decembri 1998 Európska rada vyzvala na posilnenie úsilia EÚ v boji proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti v súlade s akčným plánom o tom, ako čo najlepšie vykonávať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (2).

(3)

Podľa odseku 50 písm. b) viedenského akčného plánu sa do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy musia vnútroštátne ustanovenia upravujúce zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti podľa potreby zdokonaliť a aproximovať, berúc do úvahy práva tretích strán konajúcich v dobrej viere.

(4)

Odsek 51 záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999 zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí je podstatou organizovanej trestnej činnosti a malo by sa vykoreniť všade, kde sa vyskytne, a že Európska rada je určená na to, aby zabezpečila prijatie konkrétnych krokov na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. V odseku 55 Európska rada taktiež vyzýva na aproximáciu trestného práva a postupov pri praní špinavých peňazí (napr. vypátranie, zmrazenie a konfiškáciu finančných prostriedkov).

(5)

Podľa odporúčania 19 v akčnom pláne na rok 2000 nazvanom Prevencia a potláčanie organizovanej trestnej činnosti: stratégia Európskej únie pre začiatok nového tisícročia, ktorý schválila Rada 27. marca 2000 (3), by sa mala preskúmať možná potreba nástroja, ktorý, berúc do úvahy osvedčené postupy v členských štátoch a náležite rešpektujúc základné právne zásady, zavádza možnosť zmierniť podľa vhodnosti, na základe trestného, občianskeho alebo finančného práva, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zdroj majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou.

(6)

Podľa článku 12 o konfiškácii a zhabaní Dohovoru OSN z 12. decembra 2000 proti nadnárodnému organizovanému zločinu štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu zvážiť možnosť požiadať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod príjmov údajne z trestnej činnosti alebo majetku podliehajúceho zhabaniu, v takom rozsahu, v akom je táto požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho práva a s charakterom súdneho konania.

(7)

Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 8. novembra 1990 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti. Niektoré členské štáty predložili vyhlásenia k článku 2 dohovoru o konfiškácii, aby boli takto viazané konfiškovať príjmy len z určitých trestných činov.

(8)

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV (4) z 26. júna 2001 upravuje ustanovenia o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti. Podľa tohto rámcového rozhodnutia sú členské štáty taktiež povinné neuplatňovať ani nepodporovať výhrady k ustanoveniam dohovoru Rady Európy o zhabaní, pokiaľ za trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody alebo príkaz na zadržanie s hornou hranicou sadzby viac ako jeden rok.

(9)

Existujúce nástroje v tejto oblasti nedosiahli v dostatočnej miere účinnú cezhraničnú spoluprácu s ohľadom na zhabanie, keďže je stále niekoľko členských štátov, ktoré nemôžu konfiškovať príjmy zo všetkých trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.

(10)

Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy upravujúce konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, okrem iného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku osoby odsúdenej za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou. Toto rozhodnutie je spojené s dánskym návrhom rámcového rozhodnutia o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o konfiškácii príjmov z trestnej činnosti a delenia majetku v rámci Európskej únie, ktorý sa predkladá v tom istom čase.

(11)

Toto rámcové rozhodnutie nebráni členskému štátu v uplatňovaní jeho základných zásad týkajúcich sa riadneho procesu, najmä prezumpcie neviny, vlastníckych práv, slobody združovania, slobody tlače a slobody prejavu v ostatných médiách,

—

„príjmy“ znamenajú akýkoľvek ekonomický prospech z trestnej činnosti. Môže pozostávať z akéhokoľvek majetku, ktorý je vymedzený v nasledujúcej zarážke,

—

„majetok“ zahŕňa majetok akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na to, či je hmotný, alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne dokumenty alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke právo alebo podiel na takomto majetku,

—

„nástroje“ znamenajú akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo určený akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov,

—

„konfiškácia“ znamená trest alebo opatrenie, ktoré je nariadené súdom v konaní o trestnom čine alebo trestných činoch a ktoré v konečnom dôsledku znamená odňatie vlastníctva,

—

„právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má toto postavenie podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejnoprávnych orgánov vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií.