23.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 375/12


SMERNICA RADY 2004/114/ES

z 13. decembra 2004

o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na body 3 písm. a) a 4 prvého pododseku jej článku 63,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu, (1)

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, (2)

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov, (3)

keďže:

(1)

Za účelom postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zmluva stanovuje opatrenia, ktoré majú byť prijaté v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

Zmluva stanovuje, že Rada prijme opatrenia týkajúce sa prisťahovaleckej politiky ohľadom podmienok vstupu a pobytu, a pravidlá o postupe členských štátov pri udeľovaní víz a povolení na dlhodobý pobyt.

(3)

Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 uznala potrebu aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa podmienok prijatia a pobytu príslušníkov tretích štátov a požiadala Radu urýchlene prijať rozhodnutia na základe návrhov Komisie.

(4)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady stanovené Chartou základných práv Európskej únie.

(5)

Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženskom vyznaní alebo viere, politických alebo iných názoroch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(6)

Jeden z cieľov akcie Spoločenstva v oblasti vzdelávania je podpora jednotnej Európy ako svetového centra pre štúdium a odborné vzdelávanie. Podpora mobility štátnych príslušníkov tretích štátov do Spoločenstva za účelom štúdia je kľúčovým faktorom tejto stratégie. Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa vstupu a pobytu je jej súčasťou.

(7)

Migrácia za účelmi stanovenými v tejto smernici, ktorá je podľa definície dočasná a nie je závislá na situácii na trhu práce v hostiteľskom členskom štáte, je formou vzájomného obohacovania pre dotknutých migrantov, ich krajinu pôvodu a hostiteľský členský štát a pomáha pri zbližovaní sa kultúr.

(8)

Pojem prijatie znamená vstup a pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny na účely stanovené v tejto smernici.

(9)

Nové pravidlá Spoločenstva sú založené na vymedzeniach pojmov študenta, stážistu, vzdelávacieho zariadenia a dobrovoľníka, ktoré sa už používajú v práve Spoločenstva, najmä v rozličných programoch Spoločenstva na podporu mobility dotknutých osôb (Socrates, Európska dobrovoľná služba a pod.).

(10)

Doba trvania a iné podmienky prípravných kurzov pre študentov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, sú určené členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(11)

Na štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí spadajú do kategórie neplatených stážistov a dobrovoľníkov, a ktorí sú vzhľadom na charakter svojej činnosti alebo druh prijatej náhrady alebo odmeny považovaní v rámci vnútroštátnych právnych predpisov za pracovníkov, sa táto smernica nevzťahuje. Prijatie štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí majú v úmysle študovať špecializáciu v medicínskom odbore, by malo byť stanovené členskými štátmi.

(12)

Dôkaz prijatia študenta do zariadenia vyššieho vzdelávania by mohol zahŕňať, okrem iného, list alebo osvedčenie potvrdzujúce jeho/jej zápis.

(13)

Pri posudzovaní dostupnosti dostatočných zdrojov by sa mohli brať do úvahy štipendiá.

(14)

Prijatie na účely stanovené v tejto smernici môže byť zamietnuté z náležite odôvodnených dôvodov. Predovšetkým, prijatie môže byť zamietnuté, pokiaľ sa členský štát domnieva, na základe posudku založenom na skutočnostiach, že daný štátny príslušník tretej krajiny predstavuje možné ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Pojem verejný poriadok môže zahŕňať odsúdenie za spáchanie vážneho trestného činu. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že pojmy verejný poriadok a verejná bezpečnosť takisto zahŕňajú prípady, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny patrí alebo patril k skupine podporujúcej terorizmus, podporuje alebo v minulosti podporoval takúto skupinu, alebo má alebo mal extrémistické sklony.

(15)

V prípade pochybností o vierohodnosti žiadosti by mali byť členské štáty schopné požadovať akékoľvek dôkazy, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie jej ucelenosti, najmä na základe štúdia, o ktoré sa žiadateľ uchádza, s cieľom bojovať proti zneužívaniu a nesprávnemu využívaniu postupu stanoveného touto smernicou.

(16)

Je nevyhnutné uľahčovať mobilitu študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny študujúcimi v niekoľkých členských štátoch, takisto ako musí prijatie štátnych príslušníkov tretej krajiny zúčastňujúcich sa programov spoločenstva prispievať k podpore mobility v rámci a do Spoločenstva na účely stanovené v tejto smernici.

(17)

S cieľom umožniť prvotný vstup na svoje územie, členské štáty môžu dočasne vydať povolenie na pobyt alebo, pokiaľ vydávajú povolenia na pobyt výlučne na ich území, víza.

(18)

S cieľom umožniť študentom, ktorí sú štátni príslušníci tretej krajiny, uhradiť časť ich nákladov na štúdium, mal by im byť povolený prístup na trh práce za podmienok stanovených v tejto smernici. Zásada prístupu študentov na trh práce, za podmienok stanovených v tejto smernici, by mala byť hlavným pravidlom; vo výnimočných prípadoch by však mali byť členské štáty schopné zohľadniť situáciu na svojich vnútroštátnych trhoch práce.

(19)

Pojem predbežného povolenia takisto zahŕňa udeľovanie pracovných povolení študentom, ktorí majú záujem vykonávať zárobkovú činnosť.

(20)

Táto smernica sa nedotýka vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti práce na čiastočný úväzok.

(21)

Mali by byť zavedené ustanovenia pre zrýchlený postup prijímania na študijné účely alebo pre systémy výmen žiakov vykonávané uznávanými organizáciami v členských štátoch.

(22)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby sa širokej verejnosti sprístupnil čo najobsiahlejší súbor pravidelne aktualizovaných informácií, najmä na Internete, týkajúcich sa opatrení vymedzených v tejto smernici, študijné smery, na ktoré by mohli byť štátny príslušníci tretej krajiny prijatí a podmienky a postupy pre vstup a pobyt na jeho území na tieto účely.

(23)

Táto smernica by nemala mať za žiadnych okolností vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov.

(24)

Cieľ tejto smernice, a to určiť podmienky prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmeny žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, preto môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(25)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 daného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie je pre nich záväzná ani sa na ne neuplatňuje.

(26)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je preň záväzná ani sa naň neuplatňuje.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Účelom tejto smernice je stanoviť:

a)

podmienky prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na obdobie presahujúce tri mesiace na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby,

b)

pravidlá o postupoch prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na tieto účely.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Európskej únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

b)

„študent“ je štátny príslušník tretej krajiny prijatý zariadením vyššieho vzdelávania a prijatý na územie členského štátu, aby vykonával ako svoju hlavnú činnosť denné štúdium vedúce k získaniu kvalifikácie vyššieho vzdelania uznanej členským štátom, vrátane diplomov, osvedčení alebo doktorantských titulov získaných v zariadení vyššieho vzdelávania, a ktoré môže zahŕňať prípravné kurzy pred takýmto štúdiom podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

c)

„žiak“ je štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie členského štátu, aby tu absolvoval uznaný program stredoškolského vzdelania v rámci výmenného programu, ktorý vedie organizácia uznaná na tento účel členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

d)

„neplatený stážista“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu na obdobie trvania neplateného odborného vzdelávania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

e)

„zariadenie“ je verejné alebo súkromné zariadenie uznané hostiteľským členským štátom a/alebo ktorého študijné smery sú uznané v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou na účely vymedzené v tejto smernici;

f)

„program dobrovoľnej služby“ je program praktickej solidárnej činnosti, ktorý vychádza z vnútroštátneho programu alebo programu Spoločenstva a ktorý sleduje ciele všeobecného záujmu;

g)

„povolenie na pobyt“ je akékoľvek povolenie vydané orgánmi členského štátu, ktoré umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny legálny pobyt na jeho území v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia.

Členské štáty sa môžu ďalej rozhodnúť, že budú túto smernicu uplatňovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako žiadatelia o azyl alebo v rámci režimu subsidiárnej alebo dočasnej ochrany;

b)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých vyhostenie bolo odložené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

c)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov únie, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb v rámci Spoločenstva;

d)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (4), a ktorí vykonávajú svoje právo zdržiavať sa v inom členskom štáte za účelom štúdia alebo odbornej prípravy;

e)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov dotknutého členského štátu považovaní za pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby.

Článok 4

Výhodnejšie ustanovenia

1.   Táto smernica sa nedotýka výhodnejších ustanovení:

a)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami; alebo

b)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.   Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia, ktoré sú pre osoby, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, výhodnejšie.

KAPITOLA II

PODMIENKY PRIJATIA

Článok 5

Zásada

Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania podkladov preukáže, že spĺňa podmienky ustanovené v článku 6 a podľa príslušnej kategórie v článkoch 7 až 11.

Článok 6

Všeobecné podmienky

1.   Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely ustanovené v článkoch 7 až 11:

a)

musí predložiť platný cestovný doklad v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu požadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas trvania predpokladaného pobytu;

b)

v prípade, že ide o maloletého v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov hostiteľského členského štátu, musí predložiť povolenie rodičov na plánovaný pobyt;

c)

musí mať nemocenské poistenie vo vzťahu ku všetkým rizikám, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu;

d)

nesmie predstavovať ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia;

e)

na požiadanie členského štátu musí predložiť dôkaz, že zaplatil poplatok za spracovanie žiadosti na základe článku 20.

2.   Členské štáty uľahčia postupy prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú články 7 až 11, a ktorí sa zúčastňujú na programoch Spoločenstva na podporu mobility smerom k Spoločenstvu alebo v rámci neho.

Článok 7

Osobitné podmienky pre študentov

1.   Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 musí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely štúdia:

a)

byť prijatý na štúdium zariadením vyššieho vzdelávania;

b)

na požiadanie členského štátu predložiť dôkaz, že počas svojho pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich výdavkov na živobytie, štúdium a na cestu späť. Členské štáty uverejnia sumu minimálnych mesačných zdrojov, ktoré vyžadujú na účely tohto ustanovenia, pričom nie je dotknutá možnosť preskúmania každého individuálneho prípadu;

c)

ak to členský štát vyžaduje, predložiť dôkaz o dostatočnom ovládaní jazyka, v ktorom má absolvovať štúdium;

d)

ak to členský štát vyžaduje, predložiť dôkaz o zaplatení poplatkov účtovaných zariadením.

2.   Pri študentoch, ktorí sú už na základe zápisu v zariadení automaticky kvalifikovaní na nemocenské poistenie vo vzťahu ku všetkým rizikám, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu, má sa za to, že spĺňajú podmienky článku 6 ods. 1 písm. c).

Článok 8

Mobilita študentov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 12 ods. 2, 16 a 18 ods. 2, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý už bol prijatý členským štátom ako študent a ktorý sa uchádza o absolvovanie časti už začatého štúdia alebo jeho doplnenie v príbuznom študijnom smere v inom členskom štáte, je prijatý týmto iným členským štátom v lehote, ktorá nebráni absolvovaniu príslušného štúdia, pričom príslušné orgány majú dostatočný čas na to, aby spracovali žiadosť, ak:

a)

spĺňa podmienky stanovené v článkoch 6 a 7 vo vzťahu k tomuto členskému štátu; a

b)

zaslal spolu so svojou žiadosťou o prijatie všetky dokumenty podrobne preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysokej škole a dôkaz o tom, že štúdium, ktoré chce absolvovať, skutočne dopĺňa štúdium, ktoré dokončil; a

c)

sa zúčastňuje na výmennom programe Spoločenstva alebo dvojstrannom výmennom programe alebo bol prijatý ako študent v členskom štáte najmenej na dva roky.

2.   Požiadavky uvedené v odseku 1 písm. c) sa neuplatňujú v prípade, ak musí študent v rámci svojho študijného programu povinne absolvovať časť svojho štúdia v zariadení iného členského štátu.

3.   Príslušné orgány prvého členského štátu poskytnú na požiadanie príslušných orgánov druhého členského štátu užitočné informácie vo vzťahu k pobytu študenta na území prvého členského štátu.

Článok 9

Osobitné podmienky pre žiakov

1.   Pokiaľ článok 3 neustanovuje inak, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o účasť na výmennom programe žiakov musí okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 splniť i tieto podmienky:

a)

musí dosiahnuť minimálny vek a nesmie prekročiť maximálny vek, ako je stanovený dotknutým členským štátom;

b)

musí predložiť dôkaz o tom, že bol prijatý zariadením stredoškolského vzdelávania;

c)

musí predložiť dôkaz o účasti na uznanom výmennom programe žiakov, ktorý vedie organizácia uznaná na tento účel dotknutým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

d)

musí predložiť dôkaz, že organizácia, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov, zaňho preberá zodpovednosť počas jeho prítomnosti na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o výdavky na živobytie, štúdium, zdravotnú starostlivosť a náklady na cestu späť;

e)

počas svojho pobytu musí byť ubytovaný v rodine, ktorá spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom, a ktorá bola vybratá v súlade s pravidlami výmenného programu žiakov, na ktorom sa zúčastňuje.

2.   Členské štáty môžu obmedziť prijímanie žiakov zúčastňujúcich sa na výmennom programe na štátnych príslušníkov tých tretích krajín, ktoré ponúkajú rovnakú možnosť pre ich vlastných štátnych príslušníkov.

Článok 10

Osobitné podmienky pre neplatených stážistov

Pokiaľ článok 3 neustanovuje inak, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o prijatie ako neplatený stážista, musí okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 splniť i tieto podmienky:

a)

musel podpísať dohodu o odbornom vzdelávaní, schválenú v prípade potreby príslušným orgánom dotknutého členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, na neplatenú stáž vo verejnom alebo súkromnom podniku alebo verejnom alebo súkromnom zariadení odbornej prípravy uznanom členským štátom v súlade s v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

b)

na požiadanie členského štátu musí predložiť dôkaz, že počas svojho pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich výdavkov na živobytie, odbornú prípravu a na cestu späť. Členské štáty uverejnia sumu minimálnych mesačných zdrojov, ktoré vyžadujú na účely tohto ustanovenia, pričom nie je dotknutá možnosť preskúmania každého individuálneho prípadu;

c)

ak to členský štát vyžaduje, musí sa zúčastniť na základnej jazykovej príprave, aby získal vedomosti potrebné na účely stáže.

Článok 11

Osobitné podmienky pre dobrovoľníkov

Pokiaľ článok 3 neustanovuje inak, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o účasť na programe dobrovoľnej služby musí okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 splniť i tieto podmienky:

a)

musí dosiahnuť minimálny vek a nesmie prekročiť maximálny vek, ako je stanovený dotknutým členským štátom;

b)

musí predložiť dohodu s organizáciou, ktorá je v dotknutom členskom štáte zodpovedná za program dobrovoľnej služby, na ktorom sa zúčastňuje, ktorá musí obsahovať opis jeho úloh, údaje o podmienkach dohľadu nad ním pri výkone týchto úloh, pracovný čas, dostupné zdroje na pokrytie jeho výdavkov na cestu, živobytie, ubytovanie a vreckové počas jeho pobytu a v prípade potreby aj školenie, ktoré dostane a ktoré mu má pomôcť pri plnení jeho úloh;

c)

musí predložiť dôkaz, že organizácia zodpovedná za program dobrovoľnej služby, na ktorom sa zúčastňuje, uzavrela poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti a prevzala zaňho úplnú zodpovednosť počas jeho pobytu, najmä pokiaľ ide o výdavky na živobytie, zdravotnú starostlivosť a náklady na cestu späť;

d)

ak to hostiteľský členský štát osobitne vyžaduje, musí absolvovať základný úvod do jazyka, histórie a politických a sociálnych štruktúr tohto členského štátu.

KAPITOLA III

POVOLENIA NA POBYT

Článok 12

Povolenie na pobyt pre študentov

1.   Povolenie na pobyt je študentovi udelené na obdobie najmenej jedného roka a môže byť predĺžené v prípade, že jeho držiteľ naďalej spĺňa podmienky ustanovené v článkoch 6 a 7. Pokiaľ trvá študijný program kratšie ako jeden rok, platí povolenie na pobyt počas trvania tohto programu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, možno predĺženie povolenia na pobyt zamietnuť alebo povolenie odobrať, ak jeho držiteľ:

a)

nerešpektuje obmedzenia prístupu k zárobkovej činnosti podľa článku 17;

b)

nedosahuje dostatočný pokrok vo svojom štúdiu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou.

Článok 13

Povolenie na pobyt pre žiakov

Povolenie na pobyt je žiakom udelené na obdobie najviac jedného roka.

Článok 14

Povolenie na pobyt pre neplatených stážistov

Doba platnosti povolenia na pobyt vydaného neplateným stážistom zodpovedá dobe trvania stáže, pričom nesmie prekročiť jeden rok. Vo výnimočných prípadoch ho možno jedenkrát predĺžiť, výlučne na čas potrebný na získanie odbornej kvalifikácie uznanej členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, pokiaľ jeho držiteľ naďalej spĺňa podmienky stanovené v článkoch 6 a 10.

Článok 15

Povolenie na pobyt pre dobrovoľníkov

Povolenie na pobyt je dobrovoľníkom udelené iba na obdobie najviac jedného roka.Vo výnimočných prípadoch, ak príslušný program trvá dlhšie ako jeden rok, môže sa platnosť povolenia na pobyt predĺžiť na zodpovedajúce časové obdobie.

Článok 16

Odobratie alebo nepredĺženie povolení na pobyt

1.   Členské štáty môžu odobrať alebo odmietnuť predĺžiť povolenie na pobyt vydané na základe tejto smernice, ak bolo získané podvodom alebo ak sa preukáže, že držiteľ nespĺňal alebo už nespĺňa podmienky vstupu a pobytu stanovené v článku 6 a podľa príslušnej kategórie podmienky v článkoch 7 až 11.

2.   Členské štáty môžu odobrať alebo odmietnuť predĺžiť povolenie na pobyt z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

KAPITOLA IV

ZAOBCHÁDZANIE S DOTKNUTÝMI ŠTÁTNYMI PRÍSLUŠNÍKMI TRETÍCH KRAJÍN

Článok 17

Zárobková činnosť študentov

1.   Mimo svojho študijného času a ak pravidlá a podmienky uplatniteľné na príslušnú činnosť v príslušnom hostiteľskom členskom štáte neustanovujú inak, sú študenti oprávnení zamestnať sa a môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Pritom možno vziať do úvahy situáciu na trhu práce v hostiteľskom členskom štáte.

V prípade potreby udelia členské štáty študentom a/alebo zamestnávateľom predbežné povolenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.   Každý členský štát určí maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok.

3.   Hostiteľský členský štát môže obmedziť prístup k zárobkovej činnosti počas prvého roku pobytu.

4.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby študenti nahlásili orgánu, ktorý určí dotknutý členský štát, vopred alebo iným spôsobom, že vykonávajú zárobkovú činnosť. Zamestnávatelia môžu tiež podliehať ohlasovacej povinnosti, vopred alebo iným spôsobom.

KAPITOLA V

POSTUP A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 18

Procesné záruky a transparentnosť

1.   Rozhodnutie o žiadosti o udelenie alebo predĺženie povolenia na pobyt sa prijme a oznámi žiadateľovi v lehote, ktorá nebráni absolvovaniu príslušného štúdia, pričom príslušné orgány majú dostatočný čas na to, aby spracovali žiadosť.

2   Ak sú podklady poskytnuté na podporu žiadosti nedostatočné, môže sa spracovanie žiadosti pozastaviť a príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré ďalšie informácie potrebujú.

3.   Každé rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o povolenie na pobyt sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s postupmi oznamovania stanovenými v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. V oznámení sa uvedú dostupné možnosti preskúmania rozhodnutia a lehota, v akej môže konať.

4.   Ak je žiadosť zamietnutá alebo ak je povolenie na pobyt vydané v súlade s touto smernicou odobraté, má dotknutá osoba právo podať opravný prostriedok na orgáne dotknutého členského štátu.

Článok 19

Zrýchlený postup pre vydávanie povolení na pobyt alebo víz pre študentov a žiakov

Orgán členského štátu zodpovedný za vstup a pobyt študentov alebo žiakov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a zariadenie vyššieho vzdelávania alebo organizácia, ktorá vedie výmenný program žiakov a ktorá bola na tento účel uznaná dotknutým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, môžu uzavrieť dohodu o zrýchlenom postupe pre vydávanie povolení na pobyt alebo víz pre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.

Článok 20

Poplatky

Členské štáty môžu vyžadovať od žiadateľov zaplatenie poplatkov za spracovanie žiadostí podľa tejto smernice.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21

Podávanie správ

Pravidelne a po prvýkrát najneskôr do 12. januára 2010 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a v prípade potreby navrhne zmeny a doplnenia.

Článok 22

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 12. januára 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 23

Prechodné ustanovenia

Odchylne od ustanovení stanovených v kapitole III a na dobu dvoch rokov odo dňa uvedeného v článku 22, členské štáty nie sú povinné vydávať povolenia v súlade s touto smernicou vo forme povolení na pobyt.

Článok 24

Lehoty

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek článku 4 ods. 2 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003, členské štáty nie sú povinné brať do úvahy obdobie, počas ktorého mal študent, žiak zúčastňujúci sa na výmennom programe, neplatený stážista alebo dobrovoľník pobyt na ich území, na účely priznania ďalších práv dotknutým štátnym príslušníkom tretích krajín podľa vnútroštátneho práva.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiaty deň nasledujúci po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 26

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli 13. decembra 2004

Za Radu

predseda

B. R. BOT


(1)  Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 107.

(2)  Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003, s. 29.

(3)  Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2003, s. 5.

(4)  Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.