Smernica Rady 93/30/EHS

zo 14. júna 1993

o zvukových výstražných zariadeniach pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na smernicu Rady 92/61/EHS z 30 júna 1992 o typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel [1],

so zreteľom na návrh Komisie [2],

v spolupráci s Európskym parlamentom [3],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [4],

keďže vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu; keďže je potrebné prijať opatrenia vyžadované na tento účel;

keďže dvojkolesové alebo trojkolesové motorové vozidlá musia v každom členskom štáte, vzhľadom k zvukovým výstražným zariadeniam, vykazovať určité technické charakteristiky stanovené záväznými ustanoveniami, ktoré sa navzájom medzi jednotlivými členskými štátmi líšia; keďže v dôsledku týchto rozdielov predstavujú takéto opatrenia prekážku obchodu v spoločenstve;

keďže takéto prekážky fungovania vnútorného trhu sa môžu odstrániť ak všetky členské štáty príjmu rovnaké požiadavky namiesto svojich vnútroštátnych pravidiel;

keďže je potrebné vypracovať harmonizované požiadavky týkajúce sa zvukových výstražných zariadení pre dvojkolesové alebo trojkolesové motorové vozidlá, aby sa mohli na každý typ takého vozidla uplatňovať postupy typového schválenia a typového schválenia komponentu, stanovené v smernici 92/61/EHS;

keďže vzhľadom na rozsah a dôsledky akcie navrhovanej v tejto oblasti, sú opatrenia spoločenstva, ktoré sú predmetom tejto smernice, nielen potrebné ale i podstatné v záujme dosiahnutia stanoveného cieľa, ktorým je zavedenie typového schválenia vozidiel v spoločenstve; keďže tento cieľ nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty jednotlivo;

keďže v záujme uľahčenia prístupu na trhy štátov mimo spoločenstva, sa javí nevyhnutné uznať rovnocennosť požiadaviek tejto smernice a požiadaviek predpisu č. 28 Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica sa uplatňuje na zvukové výstražné zariadenia pre všetky typy vozidiel definovaných v článku 1 smernice 92/61/EHS.

Článok 2

Pre udelenie typového schválenia komponentu z hľadiska zvukových výstražných zariadení pre typ dvoj alebo trojkolesového motorového vozidla, typového schválenie komponentu zvukového výstražného zariadenia vo forme komponentu a pre podmienky voľného pohybu a nerušeného uvedenia na trh takéhoto zvukového výstražného zariadenia sa použije postup, ktorý je stanovený v kapitolách II a III smernice 92/61/EHS.

Článok 3

V súlade s ustanoveniami článku 11 smernice 92/61/EHS sa týmto uznáva rovnocennosť medzi požiadavkami stanovenými touto smernicou a požiadavkami stanovenými v predpise OSN/EHK č. 28 (E/ECE//TRANS/505-Rev. 1/Add. 27).

Orgány členských štátov, ktoré udeľujú typové schválenie komponentu akceptujú schválenia udelené podľa požiadaviek vyššie uvedeného predpisu č. 28, ako aj schvaľovacie značky komponentu ako alternatívu k zodpovedajúcim schváleniam udeleným podľa požiadaviek tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica môže byť zmenená a doplnená v súlade s článkom 13 smernice 70/156/EHS [5], aby:

- brala do úvahy všetky zmeny a doplnenia predpisu EHK uvedeného v článku 3,

- sa jej príloha prispôsobila technickému pokroku.

Článok 5

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 14. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Od dátumu uvedeného v prvom pododseku nesmú členské štáty, z dôvodov spojených so zvukovými výstražnými zariadeniami, zakázať uviesť do prevádzky vozidlá, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

Ustanovenia uvedené v prvom pododseku sa budú uplatňovať od 14. júna 1995.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré príjmu v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 14. júna 1993

Za Radu

predseda

J. Trøjborg

[1] Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.

[2] Ú. v. ES C 293, 9.11.1992, s. 15.

[3] Ú. v. ES C 337, 21.12.1992, s. 103 a Ú. v. ES C 150, 31.5.1993.

[4] Ú. v. ES C 73, 15.3.1993, s. 22.

[5] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/53/EHS (Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU PRE ZVUKOVÉ VÝSTRAŽNÉ ZARIADENIA

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1. "zvukové výstražné zariadenie" znamená zariadenie vydávajúce zvukový signál, ktorého činnosť má upozorniť na prítomnosť vozidla alebo jeho manéver, v nebezpečnej situácii v cestnej premávke;

1.1.1. zariadenie skladajúce sa z niekoľkých otvorov emitujúcich zvuk, ktorý je vyvolaný jedným energetickým zdrojom sa považuje za zvukové výstražné zariadenie;

1.1.2. zvukové výstražné zariadenie skladajúce sa z niekoľkých častí, z ktorých každá emituje zvukový signál a ktoré pôsobia súčasne ako výsledok aktivácie jediného ovládača, sa považuje za jediné zvukové výstražné zariadenie;

1.2. "typ zvukového výstražného zariadenia" znamená zvukové výstražné zariadenia, ktoré sa navzájom podstatne nelíšia najmä v nasledovných aspektoch:

1.2.1. obchodná značka alebo názov;

1.2.2. princíp činnosti;

1.2.3. druh energetického zdroja (jednosmerný prúd, striedavý prúd, stlačený vzduch);

1.2.4. vonkajší tvar puzdra;

1.2.5. tvar a rozmery membrány/án;

1.2.6. tvar alebo typ otvoru/ov ktorým/i sa emituje zvuk;

1.2.7. menovité frekvencie zvuku;

1.2.8. menovité napájacie napätie;

1.2.9. v prípade výstražných zariadení napájaných priamo z vonkajšieho zdroja stlačeného vzduchu: menovitý prevádzkový tlak.

2. POŽIADAVKY

2.1. Zvukové výstražné zariadenia musia vydávať nepretržitý, stály zvuk a ich zvukové spektrum sa nesmie počas činnosti citeľne meniť. V prípade výstražných zariadení napájaných striedavým prúdom, platí táto požiadavka výhradne pri konštantných otáčkach generátora, ktoré sú v rozsahu špecifikovanom v bode 3.3.2.

2.2. Výstražné zariadenia musia vykazovať zvukové charakteristiky (spektrálne rozloženie zvukovej energie, hladina zvukového tlaku) a mechanické charakteristiky také, aby v stanovenom poradí vyhoveli testom špecifikovaným v bodoch 3. a 4.

3. MERANIA HLADINY ZVUKU

3.1. Zvukové výstražné zariadenie sa musia prednostne testovať v zvukovo izolovanom prostredí. Alternatívne sa môžu testovať v čiastočne zvukovo izolovanej komore, alebo vo vyčistenom vonkajšom priestore. V tomto prípade sa musí dbať na to, aby sa zabránilo odrazom od zeme mimo oblasti merania tým, že sa zabezpečí niekoľko absorbujúcich clôn. Musí sa kontrolovať, aby sférické skreslenie nebolo väčšie než 1 dB v polguli o polomere aspoň 5 m až po maximálnu frekvenciu, ktorá má byť meraná a to hlavne v smere merania a pri výške zariadenia a mikrofónu. Hluk okolia musí byť aspoň o 10 dB menší než sú hladiny tlaku zvuku, ktoré sa majú merať.

Zariadenie dodané na testovanie a mikrofón musia byť v rovnakej výške. Táto výška musí byť medzi 1,15 a 1,25 m. Čiara maximálnej citlivosti mikrofónu sa musí zhodovať so smerom, v ktorom má hladina zvuku výstražného zariadenia najvyššiu úroveň.

Mikrofón musí byť umiestnený tak, aby jeho membrána bola vo vzdialenosti 2 ± 0,01 mm od výstupnej roviny zvuku emitovaného zariadením. Tá istá vzdialenosť od zariadení majúcich niekoľko výstupov musí byť stanovená vo vzťahu k výstupnej rovine, ktorá je najbližšie k mikrofónu.

3.2. Pre merania hladiny tlaku zvuku sa musí použiť 1. trieda presnosti merania hladiny zvuku spĺňajúca požiadavky IEC publikácia č. 651, prvé vydanie (1979).

Všetky merania sa musia vykonať použitím "rýchlej" časovej konštanty. (A) váhová krivka sa musí použiť pre merania celkových hladín tlaku zvuku.

Pri meraní spektra emitovaného zvuku sa musí použiť Fourierova transformácia zvukového signálu. Alternatívne sa môžu použiť trojoktávové filtre spĺňajúce požiadavky uvedené v IEC publikácii č. 225, prvé vydanie (1966).

V tomto prípade sa hladina tlaku zvuku v rámci 2500 stredného oktávového frekvenčného pásma stanoví pripočítaním kvadratických priemerov tlaku zvuku v trojoktávových pásmach stredných frekvencií 2000, 2500 a 3150 Hz. Vo všetkých prípadoch môže byť za referenčnú metódu považovaná Fourierova transformačná metóda.

3.3. Zvukové výstražné zariadenie sa musí, podľa okolností, dodávať s jedným z nasledovných napätí:

3.3.1. v prípade zvukových výstražných zariadení napájaných jednosmerným prúdom, testovacie napätie 6,5, 13 alebo 26 V, merané na vonkajšej strane elektrického zdroja a zodpovedajúce príslušnému menovitému napätiu 6, 12 alebo 24 V;

3.3.2. keď je zvukové výstražné zariadenie napájané jednosmerným prúdom, tento musí byť dodávaný elektrickým generátorom bežného typu, normálne používaným u tohto typu zariadenia. Zvukové charakteristiky tohto typu výstražného zariadenia sa musia zaznamenať pri otáčkach alternátora zodpovedajúcich 50, 75 a 100 % maximálnych otáčok stanovených výrobcom alternátora pre nepretržitú prevádzku. Alternátor nesmie byť počas testu podrobený žiadnemu inému elektrickému zaťaženiu. Test životnosti uvedený v bode 4 sa musí vykonať pri otáčkach stanovených výrobcom zariadenia a vybraných z rozsahu uvedeného vyššie.

3.4. Ak sa použije pre test zvukového výstražného zariadenia napájaného jednosmerným prúdom usmernený prúd, zvlnená zložka napätia na jeho svorkách, meraná od špičky k špičke počas činnosti výstražného zariadenia, nesmie presiahnuť 0,1 V.

3.5. Odpor elektrického vedenia pre výstražné zariadenie napájané jednosmerným prúdom, vrátane odporu svoriek a kontaktov sa musí čo najviac približovať nasledovným hodnotám:

- 0,05 ohm pre menovité napätie 6 V,

- 0,10 ohm pre menovité napätie 12 V,

- 0,20 ohm pre menovité napätie 24 V.

3.6. Zvukové výstražné zariadenie sa pomocou časti alebo časti poskytovaných výrobcom musí namontovať napevno na oporu, ktorej hmotnosť je najmenej desaťnásobkom hmotnosti výstražného zariadenia, ktoré sa má testovať a nie je nižšia než 30 kg. Okrem toho, opora sa musí nastaviť ak, aby odrazy od jeho stien a vibrácie nemali žiadny podstatný vplyv na výsledky meraní.

3.7. Za podmienok uvedených vyššie nesmie A-váhová hladina zvuku presiahnuť nasledovné hodnoty:

a) 115 dB(A) pre zvukové výstražné zariadenia určené hlavne pre mopedy, motocykle a trojkolky dosahujúce výkon maximálne 7 kW;

b) 118 dB(A) pre zvukové výstražné zariadenia určené hlavne pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon nad 7 kW.

3.7.1. Okrem toho hladina tlaku zvuku v rámci frekvenčného pásma 1800-3550 Hz musí byť vyššia než hladina akejkoľvek frekvenčnej zložky nad 3550 Hz a v žiadnom prípade nesmie byť nižšia než:

a) 90 dB(A) pre zvukové výstražné zariadenia určené hlavne pre mopedy;

b) 95 dB(A) pre zvukové výstražné zariadenia určené hlavne pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon maximálne 7 kW;

c) 105 dB(A) pre zvukové výstražné zariadenia určené hlavne pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon nad 7 kW.

3.7.2. Zvukové výstražné zariadenia vykazujúce charakteristiky uvedené v bode 3.7.1 písm. c) sa môžu použiť na vozidlách uvedených v bode 3.7.1 písm. a) a b), zatiaľčo zvukové výstražné zariadenia vykazujúce zvukové charakteristiky uvedené v bode 3.7.1 písm. b) sa môžu použiť len na mopedoch.

3.8. Charakteristiky uvedené vyššie, musí mať akékoľvek zvukové výstražné zariadenie, ktoré sa podrobilo testu životnosti uvedenému v bode 4. Zmeny napätia musia byť buď medzi 115 a 95 % predpísanej hodnoty pre zvukové výstražné zariadenia napájané jednosmerným prúdom, alebo medzi 50 a 100 % maximálnych otáčok alternátora stanovených výrobcom alternátora pre nepretržitú prevádzku, v prípade zvukových výstražných zariadení napájaných striedavým prúdom.

3.9. Časové oneskorenie medzi aktiváciou a momentom kedy zvuk dosiahne maximálnu hodnotu vyžadovanú podľa bodu 3.7, nesmie presiahnuť 0,2 sekundy, merané pri teplote okolia 20 ± 5oC. Táto požiadavka platí najmä pre pneumatické alebo elektricko-pneumatické výstražné zariadenia.

3.10. Za podmienok napájania stanovených ich výrobcom, pneumatické alebo elektricko-pneumatické výstražné zariadenia musia poskytovať rovnaký akustický výkon elektrické zvukové výstražné zariadenia.

3.11. Minimálne hodnoty stanovené vyššie sa musia dosiahnuť s každým jednotlivým komponentom akéhokoľvek viactonového zariadenia, ktorého každý komponent môže nezávisle emitovať zvuk. Maximálna celková hladina zvuku sa musí dosiahnuť so všetkými komponentmi činnými v tej istej dobe.

4. TEST ŽIVOTNOSTI

4.1. Výstražné zariadenia musia byť napájané menovitým napätím pri odpore vedenia špecifikovanom v bodoch 3.3 až 3.5 a byť činné:

- 10000-krát v prípade výstražných zariadení určených hlavne pre mopedy, motocykle a trojkolky dosahujúce výkon nepresahujúci 7 kW,

- 50000-krát v prípade výstražných zariadení určených hlavne pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon nad 7 kW,

na dobu jednej sekundy, po ktorej nasleduje štvorsekundová prestávka. Pri teste musí byť zvukové výstražné zariadenie ovievané prúdom vzduchu s rýchlosťou zhruba 10 m/s.

4.2. Ak sa test vykonáva v izolovanej komore, musí mať táto komora dostatočný objem, aby bol možný normálny rozptyl tepla emitovaného ohrievacím zariadením v priebehu testu životnosti.

4.3. Teplota okolia v testovanej komore musí byť medzi + 15 a + 30 °C.

4.4. Ak sa po polovici požadovaného počtu operácií zmenili charakteristiky hladiny zvuku v porovnaní charakteristikami pred testom, môže byť zvukové výstražné zariadenie znovu nastavené. Keď bol dokončený celkový požadovaný počet operácií, musí zvukové výstražné zariadenie úspešne splniť test uvedený v bode 3, keď je to nevyhnutné potom, čo bol znovu nastavený.

4.5. Elektricko-pneumatické zvukové výstražné zariadenia sa môžu mazať olejom odporučeným ich výrobcom po každých 10000 operáciách.

5. ZNAČKA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU

5.1. Všetky zvukové výstražné zariadenia zhodné s typom, ktorý bol typovo schválený ako komponent, musia byť vybavené značkou typového schválenia komponentu spĺňajúcou požiadavky uvedené v prílohe V k smernici Rady 92/61/EHS.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY PLATNÉ PRE MONTÁŽ ZVUKOVÝCH VÝSTRAŽNÝCH ZARIADENÍ NA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1. "typ vozidla" znamená vozidlá, ktoré sa navzájom podstatne nelíšia, pokiaľ ide o:

1.1.1. počet alebo typ/y zvukových výstražných zariadení namontovaných na vozidle;

1.1.2. puzdra výstražného zariadenia na vozidle;

1.1.3. umiestnenie výstražných zariadení na vozidle;

1.1.4. tuhosť konštrukčných častí na ktorých je/sú zvukové výstražné zariadenie/ia namontované;

1.1.5. tvar a materiály použité v karosérii tvoriacej prednú časť vozidla, ktoré sú schopné ovplyvniť hladinu zvuku emitovaného výstražným/i zariadením/iami a tlmiť tento zvuk.

2. POŽIADAVKY

2.1. Všetky vozidlá musia byť vybavené zvukovým výstražným zariadením, ktoré bolo typovo schválené ako komponent podľa tejto smernice alebo podľa mernice Rady 70/388/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zvukových výstražných zariadení pre motorové vozidlá [1]; avšak mopedy vybavené motorom s výkonom maximálne 0,5 kW, ktorých maximálna konštrukčná rýchlosť nepresahuje 25 km/h. môžu byť vybavené buď schváleným zvukovým výstražným zariadením alebo neschváleným mechanickým zariadením. V tomto druhom prípade musí výrobca vyhlásiť, že takéto mechanické zariadenie vyhovuje požiadavkám pre tento typ zariadenia v členských štátoch, v ktorých sú nízkovýkonné mopedy umiestnené na trhu.

2.2. Testovacie napätie musí zodpovedať údajom uvedeným v bode 3.3 prílohy I.

2.3. Úrovne tlaku zvuku sa musia merať za podmienok stanovených v bode 3.2 prílohy I.

2.4. A-vážená hladina tlaku zvuku emitovaného zariadeniami namontovanými na vozidlo sa musí merať vo vzdialenosti 7 m pred vozidlom, ktoré musí byť umiestnené vo vyčistenom priestore s pokiaľ možno hladkou základňou a v prípade zvukových výstražných zariadení napájaných jednosmerným prúdom so zastaveným motorom vozidla.

2.5. Mikrofón pre meracie zariadenie musí byť umiestnený približne v strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

2.6. Hladina tlaku okolitého hluku a hluku spôsobeného vetrom musí byť aspoň o 10 dB(A) nižšia než hladina zvuku, ktorý má byť meraný.

2.7. Maximálna hladina tlaku zvuku musí byť zisťovaná v časti medzi 0,5 a 1,5 m nad úrovňou základne.

2.8. Keď sa meria za podmienok špecifikovaných v bodoch 2.2 až 2.7 musí byť maximálna hodnota hladiny zvuku (bod 2.7) zvukovej výstrahy pri teste aspoň:

a) 75 dB(A) a najviac 112 dB(A) pre mopedy;

b) 80 dB(A) a najviac 112 dB(A) pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon maximálne 7 kW;

c) 93 dB(A) a najviac 112 dB(A) pre motocykle a trojkolky dosahujúce výkon nad 7 kW.

[1] Ú. v. ES L 176, 10.8.1970, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 87/354/EHS (Ú. v. ES L 192, 11.7.1987, s. 43).

--------------------------------------------------