Smernica Rady

z 28. júna 1990

o práve pobytu

(90/364/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 235,

so zreteľom na návrh z Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže článok 3 písm. c) zmluvy ustanovuje, že činnosti spoločenstva zahŕňajú, ako ustanovuje zmluva, zrušenie prekážok voľného pohybu osôb medzi členskými štátmi;

keďže článok 8a zmluvy ustanovuje, že vnútorný trh musí byť zriadený do 31. decembra 1992; keďže vnútorný trh pozostáva z priestoru bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmluvy;

keďže na zabezpečenie takéhoto voľného pohybu musia byť zosúladené vnútroštátne právne predpisy jednotlivých krajín o práve štátnych príslušníkov členských štátov zdržiavať sa v členskom štáte inom, ako je ich vlastný;

keďže užívatelia práva pobytu sa nesmú stať neprimeraným bremenom pre štátne financie hostiteľského členského štátu;

keďže toto právo sa môže uplatňovať skutočne len vtedy, ak je poskytované tiež rodinným príslušníkov;

keďže na oprávnené osoby podľa tejto smernice by sa mali vzťahovať správne opatrenia podobné tým, ktoré sú ustanovené najmä v smernici 68/360/EHS [4] a smernici 64/221/EHS [5];

keďže zmluva neustanovuje pre príslušný postup iné právomoci, ako právomoci uvedené v článku 235,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Členské štáty udelia právo pobytu štátnym príslušníkom členských štátov, ktorým nevzniklo toto právo na základe iných ustanovení právnych predpisov spoločenstva, ako aj ich rodinným príslušníkom, ako je definované v odseku 2 pod podmienkou, že majú pre seba i pre svojich rodinných príslušníkov uzavreté nemocenské poistenie voči všetkým rizikám v hostiteľskom členskom štáte a majú dostatočné finančné prostriedky, aby sa v priebehu svojho pobytu nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu.

Prostriedky uvedené v prvom pododseku sa považujú za dostačujúce, ak sú vyššie ako úroveň prostriedkov, pod ktorou hostiteľský členský štát môže poskytovať sociálnu pomoc svojim štátnym príslušníkom, so zreteľom na osobné pomery uchádzača a prípadne na osobné pomery osôb prijatých v súlade s odsekom 2.

Ak sa nemôže uplatňovať druhý pododsek v členskom štáte, prostriedky uchádzača sa považujú za dostačujúce, ak sú vyššie, ako minimálne dávky sociálneho zabezpečenia plateného hostiteľským členským štátom.

2. Právo usadiť sa v inom členskom štáte spolu s držiteľom práva pobytu majú bez ohľadu na štátnu príslušnosť tieto osoby:

a) manžel alebo manželka a ich nezaopatrené deti;

b) príbuzní držiteľa práva a jeho manžela či manželky v vzostupnej línii, ktorí sú od neho závislí.

Článok 2

1. Právo pobytu sa doloží vydaním dokladu označovaného ako "povolenie k pobytu pre štátneho príslušníka členského štátu EHS", ktorého platnosť môže byť obmedzená na dobu piatich rokov s možnosťou predlženia. Členský štát však môže, ak to považuje za potrebné, požiadať obnovenie platnosti povolenia pobytu na konci prvých dvoch rokov pobytu. Ak rodinný príslušník nemá štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, je mu vydaný doklad o pobyte s rovnakou platnosťou, akú má doklad vydaný štátnemu príslušníkovi, od ktorého je závislý.

Členský štát môže na vydanie povolenia k pobytu alebo dokladu o pobyte vyžadovať od žiadateľa iba predloženie platného preukazu totožnosti alebo cestovného pasu a poskytnutie dôkazu, že on alebo ona spĺňa podmienky stanovené v článku 1.

2. Články 2, 3, 6 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a článok 9 smernice 68/360/EHS sa uplatňujú mutatis mutandis na osoby oprávnené podľa tejto smernice.

Manželka a nezaopatrené deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý má právo pobytu na území niektorého členského štátu, sú oprávnené vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť alebo samostatne zárobkovú činnosť kdekoľvek na celom území tohto členského štátu, aj keď nie sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

Členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení tejto smernice iba z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. V tomto prípade sa uplatňuje smernica 64/221/EHS.

3. Táto smernica sa nedotýka existujúcich právnych predpisov o nadobúdaní druhých bydlísk.

Článok 3

Právo pobytu trvá, pokiaľ oprávnené osoby spĺňajú podmienky stanovené v článku 1.

Článok 4

Komisia vypracuje do troch rokov odo dňa vykonávania tejto smernice a potom v trojročných intervaloch správu o uplatňovaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 5

Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 30. júna 1992. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Článok 6

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 28. júna 1990

Za Radu

predseda

M. Geoghegan-quinn

[1] Ú. v. ES C 191, 28.7.1989, s. 5 a Ú. v. ES 26, 3.2.1990, s. 22.

[2] Stanovisko doručené 13. júna 1990 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 329, 30.12.1989, s. 25.

[4] Ú. v. L 257, 19.10.1968, s. 13.

[5] Ú. v. 56, 4.4.1964, s. 850/64.

--------------------------------------------------