Smernica Rady

zo 16. septembra 1985

o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách farmaceutov vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa pre určité farmaceutické činnosti

(85/433/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 49 a 57,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže pre usadenie sa a poskytovanie služieb po skončení prechodného obdobia zmluva zakazuje nerovnaké zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti; keďže zásada zákazu diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti sa vzťahuje aj na vydanie potrebného povolenia požadovaného na vykonávanie určitých činností a tiež na registráciu alebo členstvo v odborných organizáciách alebo orgánoch;

keďže je žiaduce zaviesť určité opatrenia uľahčujúce účinné uplatňovanie práva na výkon činnosti;

keďže podľa článku 54 ods. 3 písm. h) zmluvy sa od členských štátov žiada, aby neposkytli nijakú formu pomoci, ktorá by narušila podmienky uplatnenia tohto práva;

keďže článok 57 ods. 1 zmluvy stanovuje, že je potrebné prijať smernicu o vzájomnom uznaní diplomov, osvedčení a iných úradných dokladov o formálnych kvalifikáciách;

keďže vzhľadom na jestvujúce rozdiely v odbornej príprave lekárnikov v členských štátoch je potrebné zaviesť určité koordinačné opatrenia umožňujúce členským štátom zaviesť vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných úradných dokladov o formálnych kvalifikáciách; keďže takúto koordináciu už nastolila smernica Rady 85/432/EHS zo 16 septembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa určitých činností v oblasti farmácie [4];

keďže v niektorých členských štátoch prístup k určitým činnostiam v oblasti farmácie nezávisí len od udelenia príslušného diplomu, osvedčenia alebo inej úradne priznanej kvalifikácie, ale aj od ďalších odborných skúseností; keďže medzi členskými štátmi v tomto smere nedošlo k zblíženiu stanovísk; aby sa predišlo problémom, odporúča sa uznať za dostatočnú podmienku nadobudnutie primeranej praxe rovnakého trvania v inom členskom štáte;

keďže v rámci vnútroštátnej politiky v oblasti verejného zdravotníctva a v snahe okrem iného zabezpečiť uspokojivé dodávky farmaceutických výrobkov na celom území určité členské štáty obmedzujú počet novootváraných lekární, zatiaľ čo ostatné neprijali žiadne takéto opatrenia; keďže za takýchto okolností je príliš skoro hovoriť o tom, či účinky uznávania diplomov, osvedčení a iných úradných dokladov o formálnych kvalifikáciách farmaceutov sa musia rozšíriť aj na výkon činnosti farmaceuta ako vedúceho lekárne otvorenej pre verejnosť kratšie ako tri roky; keďže tento problém musí v určitej lehote znovu posúdiť Komisia a Rada;

keďže smernica o vzájomnom uznávaní úradných dokladov o vzdelaní nevyhnutne neznamená uznanie rovnocennosti odbornej prípravy potvrdenej takýmito dokladmi, malo by sa použitie takýchto kvalifikačných dokladov povoliť len v jazyku členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza;

keďže na uľahčenie uplatňovania tejto smernice zo strany vnútroštátnych orgánov môžu členské štáty nariadiť, aby osoba vyhovujúca podmienkam na odbornú prípravu podľa tejto smernice spolu s úradným osvedčením o odbornej príprave predložila potvrdenie od príslušných úradov krajiny svojho pôvodu alebo krajiny, z ktorej prichádza, o tom, že jej odborná príprava je v súlade touto smernicou;

keďže táto smernica sa netýka právnych a správnych predpisov členských štátov, ktoré spoločnostiam zakazujú vykonávať určité činnosti, alebo im kladú určité podmienky k výkonu takýchto činností;

keďže je ťažké určiť rozsah pravidiel zameraných na uľahčenie voľného poskytovania služieb lekárnikmi, a preto za týchto okolností v súčasnosti nie je vhodné prijať takéto predpisy;

keďže je potrebné rozlišovať medzi požiadavkami kladenými na bezúhonnosť a dobré meno pri začatí vykonávania povolania a pri jeho ďalšom vykonávaní;

keďže, pokiaľ ide o činnosti zamestnanca, nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o voľnom pohybe pracovníkov v rámci spoločenstva [5] nestanovuje žiadne osobitné opatrenia vzťahujúce sa na bezúhonnosť alebo dobré meno, odborné zaradenie alebo používanie titulu, keďže závisí na jednotlivom členskom štáte, či takéto predpisy sú alebo môžu byť použité na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby; keďže výkon činností zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo oboma týmito kategóriami počas ich odbornej kariéry v členských štátoch predpokladá vlastnenie diplomu, osvedčenia, alebo iného úradného dokladu o formálnych kvalifikáciách farmaceutov, keďže s cieľom podporiť čo najviac voľný pohyb týchto odborníkov v rámci spoločenstva sa javí ako potrebné rozšíriť uplatnenie tejto smernice na zamestnancov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

Rozsah pôsobnosti

Článok 1

Táto smernica sa vzťahuje na činnosti, pri ktorých je ich začatie a vykonávanie podmienené odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v jednom alebo viacerých členských štátoch a ktoré sú otvorené pre držiteľov diplomov, osvedčení alebo iných úradných dokladov o formálnych kvalifikáciách farmaceutov podľa článku 4.

KAPITOLA II

Diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách lekárnikov

Článok 2

1. Každý členský štát uzná diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách uvedené v článku 4 udelené štátnym príslušníkom členských štátov inými členskými štátmi v súlade s článkom 2 smernice 85/432/EHS a poskytne im na svojom území rovnakú účinnosť, pokiaľ ide o začatie a vykonávanie činností uvedených v článku 1, ako majú diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách podľa článku 4, ktoré sám vydá.

2. Členské štáty ale nemusia uznať diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách uvedené v odseku 1, keď ide o otváranie nových lekární pre verejnosť. Na účel tejto smernice sa za nové považujú aj lekárne, ktoré sú otvorené menej ako tri roky.

Päť rokov po dátume stanovenom v článku 19 ods. 1 predloží Komisia Rade správu o spôsobe, akým členské štáty uplatňovali predchádzajúci pododsek, a o možnosti rozšírenia účinkov vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov uvedených v odseku 1. Komisia tiež predloží vhodné návrhy.

Článok 3

1. Odchylne od článku 2 a bez vplyvu na článok 45 Aktu o pristúpení z roku 1979 sa od Helénskej republiky nevyžaduje uplatňovanie článku 2 na diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách udelené inými členskými štátmi s výnimkou prípadov vykonávania povolania ako zamestnanec, v súlade s nariadením (EHS) č. 1612/68 o činnostiach uvedených v článku 1.

Pokiaľ Helénska republika využije túto odchýlku a bez vplyvu na článok 45 Aktu o pristúpení z roku 1979, od ostatných členských štátov sa nebude požadovať, aby uplatňovali článok 2 na osvedčenia uvedené v článku 4 písm. d) okrem prípadov, keď ide o vykonávanie povolania ako zamestnanec, v súlade s nariadením (EHS) č. 1612/68 o činnostiach uvedených v článku 1.

2. Desať rokov po dátume stanovenom v článku 19 predloží Komisia Rade vhodné návrhy na rozšírenie účinku vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných úradných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť účinné uplatňovanie práva usadiť sa medzi Helénskou republikou a ostatnými členskými štátmi. Rada o týchto návrhoch rozhodne v súlade s postupmi stanovenými zmluvou o EHS.

Článok 4

Diplomy, osvedčenia a iné úradné doklady o formálnych kvalifikáciách uvedené v článku 2 sú:

a) v Belgicku:

Le diplôme légal de pharmacien/het wettelijk diploma van apoteker (zákonný diplom vo farmácii) vydávaný lekárskymi a farmaceutickými fakultami univerzít, hlavným skúšobným orgánom alebo štátnou skúšobnou komisiou vo vysokoškolskom vzdelávaní;

b) v Dánsku:

Bevis for bestået farmaceutisk kandidateksamen (osvedčenie o vysokoškolskom farmaceutickom vzdelaní);

c) v Spolkovej republike Nemecko:

1) Zeugnis über die staatliche Pharmazeutische Prüfung (osvedčenie o štátnej skúške z farmácie) vydávané príslušným úradom,

2) osvedčenia príslušných úradov Spolkovej republiky Nemecko o tom, že diplomy, ktoré po 8. máji 1945 vydali príslušné orgány Nemeckej Demokratickej republiky, sa považujú za rovnocenné s tými, ktoré sú uvedené v bode 1;

d) v Grécku:

Πιατοποιητικό των αρμοδίων αρχών, ικανότητας άσκησης της φαρμακευτικής, χορηγούμενο μετά κρατική εξέταση (osvedčenie potvrdzujúce schopnosť vykonávať činnosť farmaceutov) vydané príslušnými orgánmi po úspešnom vykonaní štátnych skúšok;

e) vo Francúzsku:

štátny diplom vo farmácii vydávaný univerzitami alebo štátny diplom doktora farmácie vydávaný univerzitami;

f) v Írsku:

osvedčenie Registered Pharmaceutical Chemist;

g) v Taliansku:

diplom alebo osvedčenie oprávňujúce na výkon farmácie získané úspešným vykonaním štátnej skúšky;

h) v Luxembursku:

štátny diplom z farmácie vydávaný štátnou skúšobnou komisiou a podpísaný ministrom školstva;

i) v Holandsku:

Het getuigschrift van met goed gevolg afgelegd apothekersexamen (osvedčenie o univerzitnom farmaceutickom vzdelaní);

j) v Spojenom kráľovstve:

osvedčenie Registered Pharmaceutical Chemist.

Článok 5

Ak je v členskom štáte začatie alebo vykonávanie jednej z činností uvedených v článku 1 podmienené nielen držbou diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách podľa článku 4, ale aj ďalšou odbornou praxou, tento štát uzná ako dostatočný doklad osvedčenie vydané osobe príslušnými orgánmi členského štátu jej pôvodu alebo členského štátu, z ktorého prichádza, potvrdzujúce, že vykonávala uvedené činnosti počas rovnakej doby v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, odkiaľ prichádza.

Takéto uznanie sa však nevzťahuje na dvojročné obdobie odbornej praxe požadované v Luxemburskom veľkovojvodstve na udelenie štátneho povolenia na otvorenie lekárne.

KAPITOLA III

Nadobudnuté práva

Článok 6

Diplomy, osvedčenia a iné univerzitné alebo rovnocenné doklady o formálnych kvalifikáciách farmaceutov, ktoré boli vydané štátnym príslušníkom členských štátov členskými štátmi, ktoré nespĺňajú všetky minimálne požiadavky na odbornú prípravu stanovené článkom 2 smernice 85/432/EHS, sa považujú za diplomy spĺňajúce tieto požiadavky, ak:

- sú dokladom o vzdelaní ukončenom pred prijatím uvedenej smernice

alebo

- sú dokladom o vzdelaní ukončenom po, ale začatom pred prijatím uvedenej smernice

a v každom prípade, ak:

- sú doplnené osvedčením potvrdzujúcim, že ich držiteľ v členskom štáte účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonával jednu z činností uvedených v článku 1 ods. 2 smernice 85/432/EHS aspoň tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním osvedčenia, ak je táto činnosť v dotknutom štáte regulovaná.

KAPITOLA IV

Používanie akademického titulu

Článok 7

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 14, hostiteľské členské štáty zabezpečia, aby štátni príslušníci členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky článkov 2, 5 a 6, mali právo používať zákonný akademický titul udelený členským štátom pôvodu alebo členského štátu, odkiaľ prichádzajú a keď je to vhodné, jeho skratku, a to v jazyku tohto štátu. Hostiteľské členské štáty môžu predpísať, aby sa za týmto titulom uvádzal názov a miesto inštitúcie alebo skúšobnej komisie, ktoré ho udelili.

2. Ak sa akademický titul používaný v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, môže mýliť s tým, ktorý si v hostiteľskom členskom štáte vyžaduje ďalšie odborné skúsenosti, ktoré daná osoba nenadobudla, potom hostiteľský členský štát môže žiadať, aby takáto osoba používala titul z členského štátu pôvodu alebo štátu, z ktorého prichádza, vo vhodnom znení navrhnutom zo strany hostiteľského členského štátu.

KAPITOLA V

Opatrenia na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa

Článok 8

1. Hostiteľský členský štát, ktorý požaduje od svojich štátnych príslušníkov doklad o bezúhonnosti alebo dobrom mene ako podmienku na začatie jednej z činností uvedených v článku 1, uzná ako dostatočný doklad od štátnych príslušníkov iných členských štátov osvedčenie vydané príslušným úradom v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, potvrdzujúce, že boli splnené požiadavky členského štátu týkajúce sa bezúhonnosti a dobrého mena potrebné na začatie činnosti.

2. Keď členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, alebo prichádza, nevyžaduje potvrdenie o bezúhonnosti alebo dobrom mene osôb vykonávajúcich činnosti po prvýkrát, hostiteľský členský štát môže od takého štátneho príslušníka žiadať výpis z registra trestov alebo rovnocenný dokument vydaný príslušným úradom v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, alebo prichádza.

3. Ak má hostiteľský členský štát podrobné informácie o závažných skutočnostiach, ktoré v súvislosti s dotknutou osobou nastali mimo územia tohto štátu a pred začatím jej činnosti v hostiteľskom štáte a keď je pravdepodobné, že budú mať vplyv na vykonávanie takejto činnosti na jeho území, môže o nich informovať členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník pochádza, alebo prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, odkiaľ cudzí štátny príslušník prichádza, overí správnosť faktov, ak je pravdepodobné, že ovplyvnia začatie spomínanej činnosti v inom členskom štáte. Úrady tohto štátu rozhodnú o druhu a rozsahu vyšetrovaní, ktoré sa vykonajú a informujú hostiteľský členský štát o všetkom, čo podniknú vzhľadom na osvedčenia alebo dokumenty, ktoré vydali.

4. Členské štáty zabezpečia dôvernosť informácií, ktoré prekladajú.

Článok 9

1. Ak v hostiteľskom členskom štáte platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia stanovujú požiadavky na bezúhonnosť alebo dobrú povesť vrátane diciplinárneho konania v prípade závažného profesijného pochybenia alebo odsúdenia za páchanie trestnej činnosti vo vzťahu k výkonu činností uvedených v článku 1, členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, predloží hostiteľskému členskému štátu všetky potrebné informácie týkajúce sa opatrení alebo disciplinárneho konania profesijnej alebo správnej povahy prijatých voči k dotknutej osobe alebo uložených trestných sankcií, ktoré sa týkajú výkonu jej povolania v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého prišla.

2. Ak sú hostiteľskému členskému štátu známe závažné a určité skutočnosti, ktoré sa pred usadením dotknutej osoby v tomto štáte stali mimo jeho územia a môžu mať vplyv na dotknutú činnosť, môže informovať členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, overí správnosť údajov, ak tieto môžu mať vplyv na dotknutú činnosť v tomto štáte. Orgány tohto štátu rozhodnú o povahe a rozsahu potrebného prešetrenia a informujú hostiteľský členský štát o dôsledkoch, ktoré vyvodia z informácií poskytnutých podľa odseku 1.

3. Členské štáty zabezpečia dôvernosť poskytnutých údajov.

Článok 10

Ak hostiteľský členský štát pre začatie a výkon činností uvedených v článku 1 vyžaduje od vlastných štátnych príslušníkov doklad o telesnom a duševnom zdraví, uzná ako postačujúci doklad vyžadovaný v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

Ak členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, taký doklad pre začatie alebo výkon dotknutej činnosti nevyžaduje, hostiteľský členský štát uzná v prípade štátnych príslušníkov iných členských štátov osvedčenie vydané príslušným orgánom takého štátu, ktoré zodpovedá osvedčeniam vydávaným v hostiteľskom členskom štáte.

Článok 11

Doklady uvedené v článkoch 8, 9 a 10 nemôžu byť predložené neskôr ako tri mesiace po dátume vydania.

Článok 12

1. Konanie o povolení na začatie vykonávania činností uvedených v článku 1 dotknutej osoby podľa článkov 8, 9 a 10 musí byť ukončené čo najskôr, najneskôr do troch mesiacov po predložení všetkých dokumentov vzťahujúcich sa na túto osobu, avšak s výnimkou oneskorenia v dôsledku prípadného odvolania podaného až po ukončení tohto procesu.

2. V prípadoch uvedených v článkoch 8 ods. 3 a 9 ods. 2 žiadosť na opätovné preskúmanie spôsobí prerušenie lehoty určenej v odseku 1.

Dožiadaný členský štát pôvodu alebo členský štát, odkiaľ cudzí štátny príslušník prichádza, odpovie do troch mesiacov.

Po doručení odpovede alebo po skončení tejto lehoty hostiteľský členský štát pokračuje v konaní podľa odseku 1.

Článok 13

Ak hostiteľský členský štát pre začatie a výkon jednej z činností uvedených v článku 1 vyžaduje od vlastných štátnych príslušníkov zloženie prísahy alebo čestné vyhlásenie a ak táto forma prísahy alebo čestného vyhlásenia nemôže byť použitá v prípade štátnych príslušníkov ostatných členských štátov, zabezpečí, aby bola dotknutým osobám umožnená iná vhodná a rovnocenná forma prísahy alebo čestného vyhlásenia.

Článok 14

Ak je v hostiteľskom členskom štáte používanie odborného titulu vzťahujúceho sa na jednu z činností uvedených v článku 1 regulované, štátni príslušníci členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky odbornej kvalifikácie určenej v článkoch 2, 5 a 6, sú oprávnení používať profesijný titul hostiteľského členského štátu, ktorý v tomto štáte spĺňa dané podmienky, a používať jeho skratku.

Článok 15

1. Členské štáty podniknú potrebné opatrenia, aby umožnili predmetným osobám získať informácie o zákonoch upravujúcich zdravotné a sociálne zabezpečenie a keď je to možné, o profesijnej etike hostiteľského členského štátu.

Na tento účel môžu členské štáty zriadiť informačné strediská, kde takéto osoby môžu získať potrebné informácie. Hostiteľské členské štáty môžu požadovať, aby uvedené osoby kontaktovali tieto strediská.

2. Členské štáty môžu zriadiť strediská uvedené v odseku 1 pod dohľadom príslušných orgánov a inštitúcií, ktoré určia v lehote stanovenej v článku 19 ods. 1

3. Členské štáty dohliadnu tam, kde to je vhodné, aby uvedené osoby získali vo vlastnom záujme a v záujme svojich zákazníkov potrebné jazykové znalosti na výkon svojho povolania v hostiteľskom členskom štáte.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 16

Vprípade oprávnených pochybností môže hostiteľský členský štát požadovať od príslušných orgánov iného členského štátu potvrdenie vierohodnosti diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vydaných v inom členskom štáte a uvedených v kapitolách II, III a tiež potvrdenie o tom, že predmetná osoba splnila všetky požiadavky na vzdelanie určené v smernici 85/432/EHS.

Článok 17

V lehote stanovenej v článku 19 ods. 1 určia členské štáty orgány a inštitúcie príslušné prijímať a vydávať diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách, ako aj doklady a informácie uvedené v tejto smernici a bezodkladne o nich informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Článok 18

Táto smernica platí aj pre štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí v súlade s nariadením (EHS) č. 1612/68 vykonávajú alebo budú vykonávať jednu z činností uvedených v článku 1 v pracovnoprávnom vzťahu.

Článok 19

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. októbra 1987. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Ak sa členský štát stretne s väčšími ťažkosťami v určitých oblastiach uplatňovania tejto smernice, Komisia preskúma tieto ťažkosti a spolu s dotknutým štátom požiada o stanovisko Farmaceutický výbor zriadený rozhodnutím 75/320/EHS [6].

Ak je to potrebné, Komisia predloží Rade vhodné návrhy.

Článok 21

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 16. septembra 1985

Za Radu

predseda

M. Fischbach

[1] Ú. v. ES C 35, 18.2.1981, s. 6 a Ú. v. ES C 40, 18.2.1984, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 277, 17.10.1983, s. 160.

[3] Ú. v. ES C 230, 10.9.1981, s. 10.

[4] Ú. v. ES L 253, 24.9.1985, s. 34.

[5] Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.

[6] Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 23.

--------------------------------------------------